Svetlo má schopnosť ovplyvniť náladu človeka, dokáže zvýšiť jeho aktivitu alebo naopak, pôsobiť relaxačne. Každý priestor kladie na osvetlenie špecifické požiadavky.
Charakter priestoru a spôsob jeho využívania sú určujúcimi parametrami pre riešenie osvetľovacej sústavy. Vďaka rozsiahlemu know how a dlhoročným skúsenostiam v oblasti dizajnovania a realizácie svetelných riešení je možné navrhnúť optimálne osvetlenie pre každý typ priestoru.
Človek získava najviac informácií o okolitom svete prostredníctvom zraku. Preto je správne osvetlenie kľúčovým faktorom na ceste k ľudskému poznaniu. Svetlo, jeho farba a intenzita, priamo vplývajú na zrakovú a psychologickú pohodu každého jedinca. Svetlo má schopnosť ovplyvniť náladu človeka, dokáže zvýšiť jeho aktivitu alebo naopak, pôsobiť relaxačne. Každý priestor kladie na osvetlenie špecifické požiadavky.
Charakter priestoru a spôsob jeho využívania sú určujúcimi parametrami pre riešenie osvetľovacej sústavy. Vďaka rozsiahlemu know how a dlhoročným skúsenostiam v oblasti dizajnovania a realizácie svetelných riešení je možné navrhnúť optimálne osve-tlenie pre každý typ priestoru.
Človek prijíma až 80 % všetkých informácií zrakom, preto má svetlo pre vizuálne vnímanie rozhodujúci význam. Vedecký výskum však zároveň preukázal, že svetlo má na človeka aj nevizuálny vplyv a že existuje priama súvislosť medzi intenzitou osvetlenia a psychologickým pocitom psychologickej a zrakovej pohody alebo nepohody človeka.
Z poznatkov, ku ktorým vedci dospeli, vyplýva, že pre človeka je najprirodzenejšie denné svetlo. Preto pri riešení umelého osvetlenia čoraz viac vystupuje do popredia snaha docieliť pomocou umelého osvetlenia svetelné podmienky, ktoré čo najvernejšie kopírujú práve vlastnosti denného svetla.
Práve za týmto účelom bola v svetelnom priemysle vyvinutá technológia simulácie denného svetla. Princíp simulácie denného svetla umelým vychádza zo skutočnosti, že prirodzené, denné svetlo nie je monotónne. Mení svoje vlastnosti v závislosti na časti dňa, meniacej sa oblačnosti a ročnom období. Všetky tieto faktory potom ovplyvňujú naše vnímanie priestoru a objektov v ňom. Využitím funkcionality simulácie denného svetla v osvetľovacej sústave môžeme docieliť intenzitu a farbu svetla totožnú s vlastnosťami prirodzeného denného svetla.
Aby sme mohli v interiéroch pomocou umelého osvetlenia simulovať denné svetlo, je potrebné integrovať do osvetľovacej sústavy svietidlá vybavené technológiou „TUNABLE WHITE“, vďaka ktorej môžeme meniť teplotu chromatickosti svetla v miestnosti.
LED (Light emitting diode) sú svetelné zdroje založené na báze polovodičov. Na emitáciu svetla je potrebné veľmi malé množstvo energie.
Diódy emitujúce svetlo sa skladajú z dvoch typov polovodičov. Z N-typu, ktorý ma prebytok elektrónov, a P-typu, ktorý ma deficit elektrónov (tzv. diery). Po pripojení prúdu začnú prebytočné elektróny a diery migrovať k PN priechodu. keď sa stretnú, nastane rekombinácia a dióda začne vyžarovať fotón.
Svojou veľkosťou, nie oveľa väčšou ako bodka od ceruzky, sa LED radí medzi najmenšie svetelné zdroje. Ako ochrana pred prostredím jej slúži obal, ktorý je zároveň aj šošovka. Umožňuje priamo distribuovať svetelný tok pod uhlom 15 až 180 stupňov.
LED diódy sú primárne zdrojom žiarenia bielej farby. biele LED svetlo možno získať rôznymi spôsobmi, najčastejšie sa však používa na jeho výrobu princíp luminiscencie.
Pri tejto metóde sa nad modrý LED čip nanesie tenká vrstva fosforu, ktorá pri zapnutí zdroja mení časť modrého svetla, ktoré ňou prechádza, na biele. Táto technológia výroby LED umožňuje docieliť emisiu bieleho svetla s rôznou náhradnou teplotou chromatickosti od 2700 k do 10 000k.
Ďalší spôsob, ako možno získať biele LED svetlo, pozostáva v miešaní farebného svetla rôznej vlnovej dĺžky. Aditívnym miešaním farieb červenej, zelenej a modrej (Rgb), môže vzniknúť biele svetlo. Výhoda tejto metódy pozostáva v tom, že okrem bieleho svetla možno cieleným miešaním farieb získať aj farebné svetlo.
Nevýhodou pri získavaní bieleho svetla Rgb technológiou pozostáva v jej náročnosti. Vyžaduje si náročné know how, pretože riadenie farebných LED s rozličnými hodnotami jasu je náročné a vyprodukované biele svetlo dosahuje často nižšie hodnoty indexu podania farieb CRI 70 – 80.
Z hľadiska životnosti dosahujú LED svetelné zdroje nadpriemerné parametre. ich životnosť sa pohybuje v hodnotách až do 50 000 hodín, čo pri prevádzke 11 hodín denne, 250 dní v roku, predstavuje asi obdobie 18 rokov. U LED sa uvádza ako koniec životnosti pokles výkonu svetelného zdroja na 70, v niektorých prípadoch na 50 %. Poruchovosť LED v porovnaní s konvenčnými zdrojmi je teda výrazne nižšia. Nevyhnutným prepokladom pre dodržanie parametrov životnosti je však dobré chladenie svetelného zdroja.
Kým obyčajná žiarovka dokáže na viditeľné svetlo premeniť iba 5 % a žiarivka 30 % elektrickej energie, dosahuje v tejto kategórii LED dióda so schopnosťou premeniť z celkovej energie na svetlo až 40 % neporovnateľne lepšie parametre. Účinnosť svetelného zdroja, resp. jeho merný výkon udáva, s akou účinnosťou je elektrická energia premenená na svetlo, t.j. koľko svetelného toku sa vyprodukuje z elektrického príkonu (W) dodávaného do svetelného zdroja. Jednotkou je lumen na Watt (lm/W). Kým prvé LED v roku 1996 mali merný výkon 0,1 lm/W, sú už v súčasnosti komerčne dostupné LED čipy s účinnosťou okolo 160 lm/W pri studenej bielej CCT LED, pričom v laboratórnych podmienkach sa už podarilo docieliť merný výkon až 254 lm/W.
Kráľová pri Senci 732
900 50 Kráľová pri Senci